Kým je čas!

Autor: Peter Flak | 2.6.2013 o 17:03 | (upravené 2.6.2013 o 20:48) Karma článku: 9,78 | Prečítané:  2436x

V úvode tohto možno trošku dlhšieho článku napíšem tri myšlienky a chcel by som, aby ste sa nad nimi triezvo zamysleli, bez predsudkov a bez ohľadu na to, či ste učiteľ, študent, riaditeľ alebo rodič, minister alebo hocikto iný. Prvá: Škola. Pre koho tu je alebo má byť? Pre koho sa to celé robí? Kto má byť v centre pozornosti? Pre požiadavky a potreby učiteľov? Riaditeľov škôl? Alebo ministrov? Nebodaj žiakov?? Druhá: V škole sa učíme mnoho predmetov, niektoré niekedy využijeme, iné menej, niektoré vôbec nie, ale cudzí jazyk nie je predmet, je to nástroj. Toto si však, žiaľ, mnoho ľudí nedokáže uvedomiť. Tak ešte raz. Je to nástroj. Nástroj. Nástroj. Nástroj na prácu, učenie sa, zábavu, cestovanie, vlastne na život. Človek je zložitá bytosť, mnohé myšlienky a pocity vyjadriť ani nevieme, a práve na vyjadrenie tých, ktoré vieme, často používame jazyk. Rodný alebo aj cudzí, ale jazyk. Skúste vyjadriť myšlienku bez slov. Ide to? Dokážete prísť na niečo, čo neviete vyjadriť slovami? Ťažké, však? Jazyk je v nás a našťastie alebo nanešťastie, do jeho mantinelov vkladáme svoj život. Ešte stále sa pozeráte na jazyk ako na predmet? Ako na 3x45 min týždenne?

Tretia:  Podľa mňa chceme, alebo aspoň by sme mali chcieť, aby naši stredoškolskí študenti mali čo najlepšie podmienky a vyhliadky k tomu, aby v budúcnosti boli nezávislí, konkurencieschopní a čo možno najlepšie jazykovo vybavení. Totiž - vidíme ich budúcnosť v kontexte globálneho sveta možností a príležitostí, kde je spoločným menovateľom práve znalosť cudzieho jazyka alebo vidíme ich budúcnosť skôr niekde v izolovanom svete nášho často absurdného slovenského sveta?

Možno trochu nepriamo, ale dostávam sa k pointe tohto článku. Ministerstvo školstva SR sa chystá zrušiť možnosť náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka pomocou vo svete uznávaných jazykových certifikátov. Aké to poleno pod nohy našim študentom a ich jazykovým schopnostiam a celkovo, ich konkurencieschopnosti tam vo svete, kde neplatia zákony tejto (post???-komunistickej) republiky!

Výhody vlastnenia certifikátov sú už všeobecne známe a nie je mojím cieľom na ne opäť poukázať. Rovnako rozumiem, že ministerstvo (zatiaľ) certifikáty na našom území nechce úplne zrušiť (hoci po tomto poslednom návrhu by, myslím si, ani to už nikoho neprekvapilo), chce len znemožniť žiakom použiť jazykový certifikát ako náhradu klasickej maturity z cudzieho jazyka (CJ). Mojím cieľom je skôr vyjadriť svoj pohľad na vec ako stredoškolského učiteľa anglického jazyka.

Ak som správne pochopil, výraznou mierou sa o túto zmenu v zákone usiluje Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií (ARŠG) a ešte predtým ako napíšem čokoľvek iné, chcel by som parafrázovať to, čo som už povedal v úvode a teda sa spýtať, o kom to celé je a o kom to má byť a pre koho tie gymnáziá sú a pre koho majú byť. Správnou odpoveďou asi nebude slovo riaditeľ.

Ak chceme, aby naši gymnazisti (ale nielen oni) mali šancu preukázať relevantný dôkaz o svojich jazykových schopnostiach, či už ide o angličtinu, nemčinu alebo iný cudzí jazyk, tak upevnením pozície maturitnej skúšky ideme presne opačným smerom. Maturitná skúška v cudzom jazyku je v mnohých prípadoch doslova výsmechom snaženia sa (ak vôbec) nielen žiaka, ale i učiteľa. Prečo? Dovoľte mi ponúknuť vám moje pohnútky, ktoré má k takémuto názoru vedú.

V prvom rade práve preto, že maturita z cudzieho jazyka nie je vôbec objektívna z viacerých dôvodov:

  • žiaka si skúša jeho vlastný učiteľ, ktorý mu potom vo väčšine prípadov dá s (tichým) súhlasom komisie výslednú známku z ústnej časti takú, akú chce;
  • dozor pri maturitných testoch ako i pri PFIČ (slohy) na niektorých (dúfam, že nie mnohých) školách nielenže nezabezpečuje spravodlivý a nerušený priebeh skúšok, ba opačne, často sa stretávam so skúsenosťami, kedy žiaci opísali celý sloh z mobilov, kedy ich učitelia „omylom" zle rozsadili, aby si mohli pomáhať, ba i so situáciami, kedy im dokonca samotní učitelia pomáhali;
  • mnohí žiaci prípravu na maturitné testy odignorovali, lebo si boli istí, že PFIČ napíšu práve preto, lebo oprava slohov prebieha na danej škole ich vlastnými učiteľmi;
  • na to, aby žiak uspel v teste, stačí 34 % a pri takejto nízkej úrovni je celkom reálne, že pri troške šťastia by to aj človek, ktorý sa cudzí jazyk nikdy neučil, mohol jednoducho natipovať;
  • ústna časť maturitnej skúšky v prevažnej miere zisťuje to, či a aký dobrý je študent v monologickom prejave a odpovedaní na otázky členov komisie bez toho, aby sám otázky kládol a teda preukázal schopnosti aktívne používať cudzí jazyk tak, ako je to v živote bežné a nevyhnutné;

(Možno tieto informácie vrhajú zlé svetlo na prácu na školách a na maturitné skúšky ako také, ale načo si klamať? Netvrdím, že to takto prebieha na všetkých školách, to by nebolo fér, ale tvrdím, že aj toto sa deje a kým sa nezmení systém, aj sa diať bude a teda snaha o akceptáciu maturity ako objektívneho dokladu o jazykovom vzdelaní je zbytočná.)

Na základe horeuvedených argumentov je užitočnosť maturitného vysvedčenia preukazujúceho schopnosti žiaka v cudzom jazyku nulová. Maturitné vysvedčenie ako doklad o dosiahnutom stupni jazykového vzdelania a vedomostí nie je nikde v zahraničí akceptované a rovnako ani vysoké školy tu doma na Slovensku im neprikladajú náležitú dôležitosť, nehovoriac o zamestnávateľoch. Schválne, zamyslite sa, kedy a na čo ste potrebovali informácie o tom, ako a či vôbec ste maturovali z cudzieho jazyka?

Nehovoriac už vôbec o tom, že úroveň maturitných testov B2 (povinné pre gymnáziá) nedosahuje skutočnú úroveň B2 tak, ako je chápaná v krajinách Európy a ako ju definuje SERR. Táto informácia odznela na konferencii v Trnave v auguste 2012 priamo od docentky Jany Bérešovej, ktorú pokladám za dôveryhodný zdroj a odborníka v tejto oblasti.

Prečo sa však ARŠG certifikáty ako náhrady maturity nepozdávajú? Ignorujúc fakt, že tým idú proti vlastným študentom a ich budúcnosti a dovolím si povedať, že ignorujúc fakt (koľkí riaditelia slovenských gymnázií sú učitelia cudzieho jazyka? koľkí riaditelia skutočne rozumejú, čo to znamená spraviť úspešne napr. certifikát FCE? koľkí si dali tú námahu, aby si zobrali do ruky test FCE a maturitný B2 a porovnali si to?), že ani presne nevedia, aký neuveriteľný motivačný prvok chcú svojim študentom zakázať, a toto bude teraz veľmi smutné - bojujú proti certifikátom preto, lebo im nesedia štatistiky (!!!!!) Spravidla totiž platí, že certifikáty si robia práve tí lepší študenti a ich výsledky z maturít sa potom nezobrazujú v konečných štatistikách a teda znižujú % úspešnosť danej školy čo sa týka výsledkov z cudzích jazykov (!!!!!)

Práve pre takúto absurdnosť máme zobrať šancu našim deťom získať uznávaný doklad o jazykovom vzdelaní, ale a teraz pozor - samozrejme, že to nie je o tom papieri - zobrať motiváciu pre rodičov tlačiť svoje deti práve do certifikátov, aby sa ten jazyk naučili oveľa lepšie, ako sa zvyčajne na štátnej škole naučia. Lebo povedzme si pravdu - je rozdiel mať v skupine povedzme 16 žiakov a učiť ich cudzí jazyk, keď sú tam vlastne nasilu a mať v skupine 5 žiakov, ktorí tam byť chcú a učia sa radi (tradičný rozdiel štátna škola - jazykovka). Len na margo, ako by asi vedeli po slovensky deti jednej matky, ktorej by sa ich narodilo 16 naraz? Lebo presne toto štát chce - aby učiteľ naučil cudzí jazyk častokrát aj viac ako 16 žiakov s tým, že sa im má individuálne venovať? Opakujem, riešime cudzí jazyk, nie predmet. Alebo, trošku viac absurdity nezaškodí - ako by sa naučilo slovenský jazyk dieťa, na ktorého by rodičia hovorili po slovensky len tých 3x45 min týždenne? Ako dlho by to trvalo, kým by vedelo plynule po slovensky? A vedelo by vôbec?

Nebolo by progresívnejšie a múdrejšie vypracovať - keď už teda také niečo vôbec treba - nejakú tabuľku, kde by sa certifikát premenil na %, ktoré by sa potom zapísalo do nejakej tej štatistiky? Tento postup ministerstva a riaditeľov gymnázií absolútne nechápem, podľa mňa by sa škola mala pýšiť tým, koľko ich žiakov získalo certifikát, lebo napokon, opakujem, cudzí jazyk nie je predmet a keďže podľa súčasných pravidiel sa dá ako náhrada maturitnej skúšky z CJ uznať iba certifikát získaný najviac 2 roky pred maturitou, tak vedomosti získané na strednej škole sú nevyhnutnou a neoddeliteľnou súčasťou celkového predstavenia, ktoré žiaci pri skúškach na certifikátoch podajú. Obetovať fakt, aby naši žiaci boli vo svete konkurencieschopní z hľadiska cudzieho jazyka kvôli štatistikám? Haló, ľudia, zobuďme sa!

A myslím si, že by sa to dalo zapísať do tých vzácnych štatistík, keby sa chcelo. Napríklad aj preto, lebo pôvodne mali totiž študenti, ktorí nenapísali písomné testy tento rok čakať až do marca budúceho roka, ale zrazu sa to má dať už aj v septembri tohto roka... kde je vôľa, je aj cesta.

Počul som však aj názory, že leniví a neviem ešte akí študenti si radšej spravia certifikát ako ľahšiu z ciest - t.j. aby nemuseli robiť ťažkú maturitu z CJ. Poďme sa teda pozrieť na to, ako to naozaj je. Keďže učím angličtinu a keďže problémy majú riaditelia gymnázií (hm, inak, zaujímalo by ma, koľkí z nich sú za SMER alebo bývalí komunisti alebo oboje, keď tak bojujú za to, aby sa konečne posun k slobode v cudzojazyčnom vzdelávaní odstránil v prospech štátnej maturity), dal som si tú námahu a porovnal som najčastejšie používaný certifikát FCE, ktorým žiaci gymnázií môžu na úrovni B2 nahradiť maturitu práve z angličtiny. Porovnanie je vcelku zaujímavé.

Porovnanie štruktúry FCE skúšky a maturity B2 z anglického jazyka

Ako možno z tabuľky ľahko vyčítať, v testovej časti (čítanie, počúvanie a použitie jazyka) musí žiak na maturite vypracovať spolu 9 cvičení, na čo má približne 120 minút, zatiaľ čo na FCE musí až 11 cvičení za asi 145 minút. Z hľadiska náročnosti treba povedať, že hoci maturitný test a test FCE obsahujú v mnohých položkách rovnaký typ úlohy, FCE má okrem toho aj tzv. sentence transformation (prerábanie viet so zachovaním významu) a toto cvičenie predstavuje jednu z najťažších úloh v rámci cudzieho jazyka ako takého, pretože globálne preveruje gramatické, lingvistické a syntaktické schopnosti študenta. Práve toto cvičenie je z hľadiska hodnotenia skúšky FCE bodované dvojnásobným počtom bodov, čím jeho váha v rámci celkového výsledku testu nie je zanedbateľná. Takéto cvičenie však na maturite B2 chýba, čo značne znižuje jej náročnosť. Najlepší však je celkový pohľad na percento úspešnosti, ktoré žiak potrebuje, aby test spravil - na maturite ide iba o smiešnych 33%, ktoré predstavujú hranicu medzi úspešným a neúspešným maturantom. Hranica úspešnosti pri FCE je 60%.

Podobne rozdiel v náročnosti je aj v písomnej časti, kde maturant píše iba jednu prácu a to spravidla esej, zatiaľ čo kandidát na FCE skúške musí napísať dva rozdielne slohové útvary.

Čo sa týka ústnej časti oboch skúšok, rozdiely v kvalite sú úplne neporovnateľné. Zatiaľ čo FCE testuje schopnosť študenta komunikačne riešiť úlohy na rôzne témy založené na dialogickej konverzácii, maturita si vo veľkej miere zachováva svoj skostnatený ráz v zmysle monologických prejavov žiakov na dané témy, ktorých zvládnutie nezaručuje schopnosť žiaka nezávisle fungovať v cudzej krajine v každodenných situáciách.

Z týchto dôvodov, aspoň teda čo sa týka angličtiny a certifikátu FCE, je jasné, že žiaden študent si nebude vyberať certifikát ako ľahšiu z možností. Práve naopak, keďže sa za skúšku platia nemalé peniaze, bude štandardný študent motivovaný k tomu, aby podal na skúške čo najlepší výkon.

To bolo však len porovnanie hodnotenia jednotlivých častí spomínaných skúšok a poukázanie na rozdiely medzi nimi. Pozrime sa teraz na obe skúšky komplexne. Z hľadiska celkového hodnotenia platí: študent úspešne vykonal skúšku na požadovanej úrovni ak pri FCE dosiahol aspoň 60 % v súčte všetkých 5 častí, z ktorej sa FCE skladá. Študent, ktorý túto úroveň nedosiahne, ale získa napr. 55 %, sa nachádza na stupni B1 škály cudzojazyčných schopností podľa SERR a na tejto úrovni je komunikačne zručný, hoci v obmedzenej miere, dorozumieť sa v anglickom jazyku.

Maturitu vykoná žiak úspešne ak napíše test aspoň na 34 % a zároveň slohovú prácu aspoň na 30 % a súčasne dosiahne z ústnej skúšky výslednú známku aspoň 4. Avšak, systém pripúšťa možnosť, že by žiak nenapísal test alebo sloh a ak dostane výslednú známku na ústnej časti aspoň 3, zmaturoval. Spravidla, žiaci, ktorí dosiahnu výslednú známku z ústnej odpovede 4 sú často z hľadiska použitia cudzieho jazyka v bežných životných situáciách prakticky absolútne neschopní, resp. ich komunikácia je výrazne obmedzená. Napomáha tomu najmä fakt, že druhá časť maturitného zadania je postavená na prevažne monologickej výpovedi žiaka na danú tému. A teda - často sme na maturite svedkami situácií, keď si študent našťastie! vytiahne dobrú (naučenú) otázku a sype zo seba namemorované vety s tým, že niekedy ani sám nevie, čo hovorí. Ak je prerušený nečakanou otázkou, odpovie nesprávne, poprípade vôbec.

V súvislosti s aktivitami a názormi ARŠG chcem ešte podotknúť fakt, že áno, sú aj také gymnáziá, ktoré z maturitných zadaní v ich tretej časti odstránili skutočne komunikačný prvok - role play, kde bol hlavný cieľ preveriť schopnosť žiaka reagovať v autentických životných situáciách a nahradili ich opäť monologickým prejavom v podobe simulácií. Pýtam sa - kto z nás pri cestovaní, či už na dovolenku alebo za prácou do zahraničia zažíva situácie v ktorých sa od neho žiada, aby súvisle hovoril na danú tému a ostatní zaujato počúvajú? Nie je oveľa potrebnejšie vedieť sa dorozumieť a dohodnúť v dialógoch na letisku, u lekára, na pohovore, atď.? Nie je oveľa potrebnejšia schopnosť klásť otázky a správne sa pýtať ako nevyhnutná súčasť bežných, každodenných komunikačných situácií? Len si to predstavte, ako rozprávate taxikárovi monologické prejavy o tom, ako sa delí oblečenie alebo aké druhy dopravných prostriedkov poznáte, keď sa neviete spýtať na možnosť zaplatiť za cestu v inej mene a pod. Práve certifikát FCE preveruje schopnosti žiakov riešiť takéto situácie, pretože nosnou časťou ústnej skúšky je práve dialogická forma riešenia problémov a vzniknutých situácií.

Maturita je aj preto neobjektívna v porovnaní s certifikátom, lebo - keďže žiaka skúša učiteľ, ktorý ho učil a ktorý ho pozná, je preňho veľmi jednoduché klásť otázky spôsobom, aby žiak rozumel a vedel zareagovať alebo aj opačne - aby nerozumel a nevedel... Nechcem tým povedať, že učitelia vedome zneužívajú túto právomoc, chcem tým len povedať to, že akákoľvek známka z ústnej maturity môže byť vonkoncom neobjektívna a aj to je dôvod, prečo FCE, alebo teda certifikáty, ponúkajú objektívnu alternatívu.

Stretol som sa však aj s argumentáciou angličtinárov, že po získaní certifikátu im potom študenti na hodinách nepracujú. Takýto názor patrí do múzea. Práveže! Predtým by malo byť učiteľovou povinnosťou spolupracovať a pomáhať študentom, ktorí sa pripravujú na certifikátové skúšky, sami by ich mali motivovať a viesť k tomu, aby po nich siahalo čo možno najviac študentov. Sám mám takých žiakov, ktorí si spravili certifikát a áno, pracujú na hodine na inom ako zvyšok triedy, to je prirodzené, nosím im extra materiály (a to je práve to, čo by mal robiť učiteľ potom, ako študenti získajú certifikát) a keďže celková príprava na samotný certifikát ich naučila veľkej miere samostatnosti a nezávislosti pri svojej práci, som len rád, že takých žiakov mám a som na nich pyšný nielen preto, lebo majú certifikát, ale najmä preto, lebo ich pomocou extra materiálov môžem naučiť ďaleko viac ako len to, čo by som mal.

A potom - viem ešte o jednej, hoci častokrát nedocenenej výhode certifikátu a to je jeho načasovanie v spolupráci s budúcimi plánmi väčšiny študentov gymnázií. Keďže tí spravidla získajú certifikát koncom tretieho ročníka strednej školy, môžu potom vo štvrtom ročníku ušetrený čas namiesto prípravy na CJ k maturite, venovať prípravám na prijímacie pohovory na VŠ, pretože mnohé z nich (najmä tie české) majú prijímačky ešte v čase pred našimi ústnymi maturitami a teda ak má študent o starosť menej, môže pracovať na svojej budúcnosti oveľa skôr a zmysluplne využívať čas strávený v škole.

Niektorí ľudia však možno argumentujú v prospech maturity tým, že maturita je skúška dospelosti, a preto by mala ostať nedotknutá a v plnej svojej forme... Prosím vás, takýto názor patrí tiež do múzea. Opakujem, v našom prípade ide o cudzí jazyk a nie o školský predmet. Maturita ešte nikoho dospelým nespravila a ani nespraví.

Teraz napíšem zopár riadkov, ktoré sa asi mnohým nebudú dobre a ľahko čítať, ale ak má byť pohľad na problematiku úplný, spravil by som chybu, keby o tom pomlčím.

Jedným z dôvodov -a toto je iba môj súkromný názor založený na logike a skúsenostiach - prečo sú riaditelia gymnázií proti uznávaniu certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky môže byť aj fakt, že sú k tomu, paradoxne, tlačení jazykármi. Totiž, netreba si zakrývať oči pred skutočnosťou, že mnohí naši jazykári, žiaľ, nedosahujú kvality potrebné k tomu, aby dokázali svojich študentov pripravovať na skutočnú B2 úroveň a teda takí učitelia sa môžu cítiť svojimi vlastnými žiakmi „ohrození", aby ich, ako to povedať, nepreskočili? Tým by predsa otriasli učiteľovou odbornou autoritou a teda, prirodzene, takí učitelia sa necítia práve najlepšie a certifikát je pre nich nočnou morou.

Veľmi by ma zaujímalo, keby prebehne pretestovanie FCE u učiteľov angličtiny, koľkí z nich by nedosiahli požadovanú úroveň.... Možno sa toto nedobre číta, ale vzhľadom na fakt, ako slabo sú jazykári platení (učitelia vo všeobecnosti), práve ich fluktuácia na školách patrí medzi najvyššie (len sa spýtajte doma svojich detí, koľkokrát sa im zmenil učiteľ angličtiny na ZŠ alebo aj na SŠ), čo sa výrazne prejavuje najmä v nedostatočnej jazykovej pripravenosti žiakov pri prechode na strednú školu. Z toho vyplýva fakt, že školy sú nútené siahať aj po menej kvalitných „jazykároch", ktorých si „vyrobili" preškolením v nejakých kurzoch a ktorí sú jednu-dve lekcie pred svojimi žiakmi. Ale znova sa pýtam - má byť škola o tom dať žiakom čo najviac alebo sú žiaci nepodstatní? Je to o učiteľoch? Riaditeľoch? Ministroch? Keby si tak práve učitelia odmietajúci certifikáty uvedomili, akú úžasnú službu nám študenti robiaci si certifikát preukazujú práve tým, že nás nútia posúvať sa vpred spolu s nimi. Ach jaj.

Pred záverom by som chcel ponúknuť čitateľovi stručné zhrnutie toho najpodstatnejšieho:

Prečo je certifikát lepší ako maturita z cudzieho jazyka?

-je objektívnym posúdením jazykových schopností žiaka na rozdiel od subjektívnej maturity;

-je oveľa spoľahlivejším indikátorom kvality, lebo je náročnejší ako maturita a zároveň pre jeho získanie sú oveľa prísnejšie kritériá (hranica úspešnosti je vyššia ako pri maturitnom teste);

-certifikáty sú uznávané ako doklady o jazykovom vzdelaní v zahraničí (univerzity a zamestnávatelia) ale i niektorými vysokými školami a zamestnávateľmi u nás doma;

-úspešný absolvent B2 certifikátu dokáže samostatne fungovať v zahraničí, zatiaľ čo úspešný absolvent B2 maturity môže a nemusí byť toho schopný;

-maturita je vo všeobecnosti vnímaná medzi žiakmi ako nutné zlo a tí k nej pristupujú len zriedkakedy s pozitívnou motiváciou, zatiaľ čo certifikát si vyberajú sami, a preto spravidla k príprave naň pristupujú zodpovedne a cieľavedome, čo sa prejavuje práve v tom absolútnom - ich vedomostiach a schopnostiach;

-ak je žiakom uznaný certifikát ako náhrada maturitnej skúšky, nemusia sa v čase štvrtého ročníka venovať štyrom ale iba trom maturitným predmetom a získaný čas doma i v škole môžu venovať príprave na prijímacie pohovory na VŠ, ktoré sú v mnohých prípadoch skôr ako ústna časť maturitnej skúšky;

-certifikát ako zdroj motivácie a pohon vpred pre učiteľa CJ;

Blížiac sa k záver, chcel by som povedať len toľko, že zrušením možnosti náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka pomocou medzinárodne uznávaných certifikátov ideme krok naspäť, smerom pred 1989 a opäť iba posilníme štátny monopol vo vzdelávaní, ktorý, ako vidíme, ani zďaleka nefunguje. Je samozrejmé, že štát nepotrebuje a nechce šikovných a najmä jazykovo zdatných mladých ľudí (lebo by sa zákonite obrátili proti nemu, poprípade emigrovali), a preto musí proti tomuto zasiahnuť, avšak verím, že tu na Slovensku žije ešte dosť múdrych ľudí, ktorým to jedno nebude a vyjadria svoj názor.

Ešte by som rád vyjadril jednu myšlienku pre pokrokovo zmýšľajúcich čitateľov. Uvedomujem si, že štátne školstvo ako také, založené na princípoch, ktoré najlepšie vystihuje tu priložený obrázok, je systémovo choré a snahy o jeho nápravu môžu predlžovať túto agóniu, ale na druhej strane si myslím, že máme morálnu povinnosť voči súčasným študentom snažiť sa s tým niečo robiť a nepoddať sa tomu bez boja. Zmena nepríde zo dňa na deň, ale postupnými konkrétnymi krokmi a možnosť vyhnúť sa maturite z CJ je jedným z nich.

Princíp štátneho školstva

Píšem to preto, lebo som sa nedávno stretol aj s takým názorom, že áno, je potrebné nechať ministra Čaploviča robiť jedno zlé rozhodnutie za druhým a znižovať kvalitu všetkého, čoho sa ešte dá, aspoň sa tým urýchli celkový kolaps štátneho systému ako väčšinového monopolu v oblasti vzdelávania, ale s týmto názorom, hoci logickým, nesúhlasím z princípu - čakať a čakať mi príde príliš egoistické, pretože to oberá našich terajších študentov o možnosti byť lepšími a získať lepší štart do budúcnosti v čase na tom vyhradenom, t.j. keď chodia do školy, ktorá im nedáva to, čo by chceli a potrebovali. Nenapadlo vám, že možno aj preto siahajú po certifikátoch, lebo v štátnej škole nedostávajú potrebnú kvalitu? Preto nedovoľme hrubej štátnej moci šliapať po jednej z prvých lastovičiek slobody aspoň v oblasti cudzojazyčného vzdelávania.

Veľmi sa bojím, že čokoľvek spravíme, aj tak si tam hore urobia, čo chcú. Slováci sú, vo všeobecnosti, veľmi poslušní a trpia chorobou zvanou rešpekt voči autoritám, či pseudoautoritám. Toto máme vštepené ešte z čias pred 1989 a je to podľa mňa hlavný dôvod, prečo napríklad aj SMER tak výrazne dominuje na politickej scéne, ale práve preto by som vás chcel poprosiť aspoň o to, aby ste - ak súhlasíte s tým, aby bola ponechaná možnosť nahradiť si maturitu jazykovým certifikátom -  spravili nasledovné:

nemyslím si totiž, že ministerstvo bude počúvať názor verejnej diskusie, to oni nerobia a rovnako ani názory odborníkov (ak áno, tak len svojich "odborníkov") a teda naše možnosti niečo ovplyvniť sú malé aj preto, lebo pripomienkové konanie k tomuto návrhu je účelovo krátke - iba do 17. Júna 2013 a teda nám nezostáva veľa času. Napriek tomu - pošlite tento článok poštou na adresu ministerstva a vyjadrite tak svoj názor :) možno keď nás bude viac...ľady sa pohnú. Vďaka!

PaedDr. Peter Flak

 

Adresa: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?